Japonská Honda aktuálne zamestnáva priaznivcom a fanúšikov novou generáciou modelu CR-V, ktorej prvé kusy sa už čoskoro objavia aj na slovenských cestách. Ale čo tí z vás ktorí stále nepodľahli vábeniu vozidiel so skratkou SUV? Pre vás všetkých má Honda na našom trhu v ponuke napríklad legendárny model Civic. Aktuálna 10 generácia ako taká už nie je „horúcou novinkou“. Japonský výrobca ale prednedávnom uviedol na náš trh verziu so vznetovým motorom, ktorá doplnila dve terajšie zážihové alternatívy. Novú model Honda Civic, vo 1,6 i-DTEC, v kombinácii so 6 stupňovou manuálnou prevodovkou a vo výbave Elegance, sme mali možnosť otestovať vďaka spolupráci s Honda Slovensko, importérom vozidiel značky Honda na našom trhu.
Rýchle fakty:
- Aj napriek rovnakým výkonovým parametrom ide v prípade aktuálneho 1,6 i-DTEC v porovnaní s predchodcom, o kompletne prestavaný motor.
- Motor dokáže plniť aktuálnu emisnú normu Euro 6d-TEMP, aj bez pridávania močoviny (AdBlue).
- V praxi ide reálne o veľmi úspornú motorizáciu. Naša kombinovaná spotreba vrátane mesta a diaľnic sa ustálila na priemernej hodnote 4,8 litra/100 km.
- Honda Civic novej generácie sa podvozkovo, ako aj jazdnými vlastnosťami s nezávislým zavesením všetkých kolies, radí medzi lídrov kompaktnej triedy.
- Dizajnovo karoséria najnovšieho modelu Civic balansuje medzi klasickým hatchbackom až liftbackom.
- Vzhľadom na vnútorný priestor predovšetkým v druhom rade ide o jedného z najpriestrannejších zástupcov v kompaktnej triede
Honda Civic a pripadne ešte Toyota Corolla sa z historického hľadiska radia medzi najvýraznejšie automobilové legendy z krajiny vychádzajúceho slnka. Pritom model Civic je tu s nami už od roku 1972. Aktuálna 10 generácia bola predstavená v roku 2016. Ako sme si u značky Honda ale za posledné obdobie už mohli zvyknúť, najnovší model sa najskôr predstavil v USA a do Európy dorazil následne v prvej polovici roku 2017.
Zaujímavosťou je že pri aktuálnej generácii môžeme hovoriť po prvý krát ako o globálnom modeli. Nami testovaný „hatchbach“ je totiž po prvý krát dostupný v Europe, USA ako aj na ďalších trhoch. Okrem karosárskej verzie hatchback sa u nás Civic ponúka aj s karosériou typu sedan. V porovnaní s minulou generáciou ale z ponuky vypadla verzia kombi. Vrcholom modelového radu aj naďalej ostáva výkonný „hot hatch“, Honda Civic Type R.
Súvisiaci článok: Redakčný test: Honda Civic Type R – Ostrý ako britva
Na pomery značky Honda je zaujímavosťou, že z ponuky aktuálnej generácie modelu Civic po prvá krát úplne vypadli tradičné atmosférické motorizácie. V komplexnom ponímaní možno tento krok pragmaticky chápať ako racionálny dôsledok aktuálnej doby. Od počiatku dostupné prepĺňané benzínové verzie doplnil len nedávno nami testovaný turbodiesel.
Popravde vzhľadom na aktuálne trendy japonských automobiliek som osobne zachovanie vznetovej alternatívy pri najnovšej generácii Honda Civic ani veľmi neočakával. Na druhej strane, po osobnej skúsenosti musím jedným dychom dodať že nový turbodiesel mi pod kapotou japonského hatchbacku skutočne dáva zmysel, k čomu sa podrobnejšie dostaneme neskôr.
Prehľad aktuálne dostupných motorizácii pre model Honda Civic Hatchback. Pre úplnosť dodajme že aj pri naftovej verzii do ponuky onedlho pribudne aj automatická prevodovka.
Motor | 1,0 VTEC TURBO | 1,5 VTEC TURBO | 1,6 i-DTEC | ||
Palivo | benzín | benzín | diesel | ||
Počet valcov | 3 | 4 | 4 |
||
Max. výkon | 128 koní | 182 koní | 120 koní | ||
Prevodovka | 6 MT | AT CVT | 6 MT | AT CVT | 6 MT |
Kombinovaná spotreba podľa výrobcu | 4,8 – 5,1 l/100 km | 4,7 – 5,0 l/100 km | 5,8 l/100 km | 6,1 l/100 km | 3,5 l/100 km |
Dizajn v štýle z každého rožku trošku
Dizajnéri značky Honda mali pri návrhu aktuálnej generácie modelu Civic skutočne nezávidenia hodnú situáciu. Všetko to spôsobilo šokujúce „ufo“, teda Civic hatchback s poradovým číslom 8, ktorý je ešte aj dnes výrazne iný. Predchádzajúca generácia nastolila trend zjemňovania tzv. ufo efektu. A aktuálna 10 generácia je ako už bolo spomenuté globálnym modelom. Musí sa teda páčiť resp. musí zaujať, nielen u nás ale aj inde na svete. Ako sa to Honde podarilo posúďte už sami napr. aj z našich obrázkov.
Môj pohľad na vec je že najnovší Civic je dizajnovo výrazný ale zároveň na japonské pomery aj decentný. Je športový ale pritom aj elegantný, v našom prípade je biely ale môže aj ďalších šesť iných farebných odtieňov…
Prednej časti dominuje decentná čierna maska chladiča a zároveň masívny športový nárazník s náznakom obrovských nasávacích otvorov po stranách. Mimochodom, vpredu ma zaujal jeden detail za ktorý dávam modelu Civic veľký palec hore. Dnešné automobily sú priam prepchaté množstvom asistenčných systémov a inak to nie je ani v prípade tohto modelu. Vzhľad všakovakých „krabičiek“ so senzormi dokáže v mnohých prípadoch doslova rozbiť dizajnovú súmernosť prednej časti automobilu. Nový Civic ale nie je tento prípad. Distančný radar resp. iná technológia je totiž nenápadne a takmer neviditeľne ukrytá v pravej spodnej časti nárazníka. Normálnym 3D efektom disponuje dokonca faktické logo s veľkým H.
Bočná silueta bilancuje niekde na hrane karosárskych verzii hatchbach a sedan. Dvere ako aj blatníky zdobia početné dizajnové a vlastne aj efektné prelisy. Veď bez nich by snáď ani nemohla byť Honda. Americký nádych zase evokujú bočné svetielka v v predných blatníkoch blízko kolies. Aj tu sa mi ale páči určitá japonská striedmosť a racionálnosť. Kolesá testovaného exempláru s priemerom 17 palcov s tmavom prevedení nevyzerajú vôbec zle. Pritom 17-stky sú maximum čo sériový Civic ponúka. Základ predstavujú kolesá s ešte o palec menším priemerom. Za každých okolnosti je preto k dispozícii aj dostatočný „podiel gumy“,, ktorý bezpochyby napomáha jazdnému komfortu.
Aj zadná časť ponúka výrazný športový nárazník. Tu správnu atmosféru v tomto prípade zvýrazňujú dokonca dve decentné „krídla“ na vrchnej ako aj spodnej línii zadného okna. Spodné krídlo zároveň opticky prepája obe koncové svetlá s efektnou grafikou. Neviditeľná koncovka výfuku na rozdiel od verzie s motorom 1,5 Turbo, v tomto prípade vyúsťuje v priestore pod vozidlom. Opticky tak testovanú naftovú verziu nemáte šancu rozpoznať od slabšej benzínovej motorizácie, teda s odmyslením si detailu v podobe štítku diesel na viečku nádrže.
Batožinový priestor ponúka v základnom usporiadaní 478 litrov. To je mimochodom o 58 litrov viac ako pri benzínovej verzii s efektnou zdvojenou koncovkou výfuku. Za nič nehovoriacim číselným vyjadrením sa v praxi z môjho pohľadu ukrýva veľmi dobre využiteľný kufor. Fenoménom dnešnej doby je vymierajúce rezervné koleso. Na to môžete zabudnúť aj pri novom modely Civic. Honda ho neponúka ani v prípadnej opcii. Jeho priestor vypĺňa objemná diera vhodná na dlhodobé uskladnenie povinnej výbavy ako aj ďalších iných nepotrebných drobnosti. Objemnejší náklad prevezie Civic o poschodie vyššie.
Počas týždňového spolužitia má viac krát zamrzela absencia praktický akýchkoľvek háčikov na upevnenie napríklad tašky s nákupom. Pri ostrejšej jazde z malým nákupom sa môže celkom ľahko stať že objem igelitky budete následne doma loviť po celom kufri. Naopak pochvalu, v podobe vtipného riešenia si zaslúži krycia roletka. Tá sa roluje netradične zľava doprava, prípadne zprava doľava do malej kompaktnej kazety. Pri sklopených sedačkách a preprave nadrozmerného nákladu, preto odpadá dobré známa a otravná starosť kam s platom resp. krycou roletkou.
Porovnanie rozmerov a veľkosti batožinového priestoru:
Honda Civic 9 (2012) | Honda Civic 10 | Honda Civic Sedan | |
Dĺžka | 4 370 mm | 4 518 mm | 4 648 mm |
Šírka | 1 770 mm | 1 799 mm | 1 799 mm |
Výška | 1 470 mm | 1 428 mm | 1 416 mm |
Rázvor | 2 595 mm | 2 697 mm | 2 698 mm |
Kufor zákl. objem | 477 litrov | 420 – 478 litrov | 519 litrov |
Max. prepravná kapacita | 1 378 litrov | 1 209 – 1 245 litrov | |
Palivová nádrž | 50 litrov | 46 litrov | 46 litrov |
Hodnotný interiér ktorý sa nič nehrá
Po previatí kľúčov od testovaného modelu Honda Civic ma z dvoch dôvodov prepadla príjemná nostalgia, ktorá je zároveň odkazom na funkčnú racionalitu značky Honda. Tým prvým dôvodom bolo štartovanie vozidla. Skutočne si už nespomínam kedy naposledy, mimo model Civic vo verzii Elegance, som novinárske vozidlo štartoval klasicky otočením kľúčika v spínacej skrinke. Samozrejme aj Honda už má dávno v ponuke funkciu štartovanie tlačidlom, ale dieslový Civic vo výbave Elegance to zatiaľ z nejakého dôvodu obišlo.
A vlastne mi to vôbec ani trochu nevadí. Rituál a atmosféra otočenia kľúčikom pri spúšťami motora, sa mi k modelu Civic vyslovene hodí. Tým druhým prvkom ktorý mi okamžite vyvolal úsmev na tvári bola klasická manuálna prevodovka. Opäť ide o „jav“ ktorý je predovšetkým pri novinárskych vozidlách čoraz vzácnejší. Na druhú stranu práve Honda je u mňa akési synonymum pre zážitok z jazdy a práve k plnohodnotnému zážitku z jazdy v mojich očiach ešte stále patrí aj spojkový pedál a kulisa s manuálnou prevodovkou.
Poďme ale po poriadku. V porovnaní s predchodcom si Honda dala cieľne viac záležať na výbere použitých materiálov. Ich dielenské opracovanie dosahuje okrem toho špičkovú úroveň. Z interiéru srší preto po kvalitatívnej stránke veľmi dobrý a hodnotný pocit. Na druhej stráne je mi veľmi sympatické že Civic sa zároveň na nič nehrá.
Honda ostala aj v tomto prípade racionálna a nohami na zemi. Znamená to že aktuálny Civic v testovanej špecifikácii sa z môjho pohľadu nehrá za každú cenu na „prémiovku“, a preto v jeho prípade platí dobre známe heslo že menej je niekedy viac.
Úplne iný alebo ak chcete, úplne prirodzený, je pri najnovšej generácii posed za volantom. Nádrž sa totiž opäť presunula tam kam patrí, teda pod zadnú lavicu. Civic tým síce prišiel o „kúzelne sedačky“, túto „stratu“ ale ďaleko viac prevýšila doslova nová dimenzia spojená s variabilitou vodičovho sedadla.
Za volantom sa sedí teraz príjemne nízko, teda športovo, č mne osobne imponuje. Samozrejme výšku vodičovho sedáku ako aj nastavenie volantu je možne regulovať, ako sa hovorí každému podľa chuti. Predné sedadlá sú dostatočné veľké a vďaka príjemnému čalúneniu aj pohodlné.
Osobne by som vohľadom na schopnosti podvozka privítal výraznejšie ich bočné vedenie. Milým prekvapením je vzhľadom na príslušnosť ku kompaktnému segmentu aj slušný výhľad z vozidla prakticky do všetkých strán.
Dokonalú „šoférsku“ ergonómiu zvýrazňuje optimálne umiestnenie páky manuálnej prevodovky. Jej chirurgicky presné dráhy s príjemným mechanickým „docvaknutím“ sú následne len pomyselnou čerešničkou na torte.
V minulosti Honda za konkurenciou mierne zaostávala logikou resp. intuitívnosťou ovládania palubného počítača ako aj rozhrania infotaimentu. Pri najnovšom modeli sa akási univerzálna intuitívnosť rozhodne zlepšila. Už po krátkom súžití s modelom Civic som logike ovládania tempomatu, prepínania palubného počítača a podobne prišiel rýchlo na chuť. Na prvý pohľad menej prehľadným dojmom pôsobí infotaiment Honda CONNECT 2.
Svojsky je tu stvárnené predovšetkým hlavné menu so zvláštne rozmiestnenými ikonkami. Jeho prehľadnosti nenapomáha ani pozadie v podobe animovaných obrázkov. Na druhej strane ale z hľadiska reakcii na dotyk, čitateľnosti údajov, ako aj jednotlivých funkcii vrátane navigácie nemožno infotaimentu nič zásadne vytknúť. Obraz a rozlíšenie parkovacej kamery nijako zvlášť neohúri no na druhej strane rozhodne ani neurazí.
Palec hore ale dávam detailu v podobe skutočne širokého záberu okolia ktorý dokáže zadná kamera nasnímať. Z praktickej stránky ide o veľmi užitočnú pomôcku hlavne pri vyparkovavaní z radu stojacích vozidiel.
Priamo na dnes doslova nevyhnutnú konektivitu nadväzujú aj odkladacie priečinky. Veľmi pekné má Civic zvládnuté predovšetkým „poličky“ v priestore pod radiacou pákou. Tá spodnejšia je určená pre veci ktoré nemajú byť na očiach. Poteší taktiež široké spektrum všakovakých koncoviek. Kábel potrebný ku konektivite smartphonu je možne šikovne prevliecť aj z hornej poličky o poschodie nižšie.
Odkladacie boxy vo dverách sú veľkosťou skôr priemerne. Ich objem kompenzuje zaujímavo riešená a čiastočne prekrytá stredová opierka. Tá vďaka svojej mimoriadne hĺbke ukryje okrem klasických nápojov či iných predmetov napríklad aj veľkú Pet fľašu s objemom 1,5 litra.
Pomerne nízko sa sedí dokonca aj v druhom rade. Z hľadiska priestorových pomerov pre zadných pasažierov sa radí najnovší Civic celkom jasne k lídrom nižšej strednej triedy. Aj v tomto prípade ale platí že Civic je navrhnutý skôr ako 4-miestný automobil. K optimálnemu cestovnému komfortu v druhom rade predovšetkým v horúcich dňoch mi chýbali výduchy pre ventiláciu.
Jazda v znamení špičkového podvozka a… úsporného turbodiesla
Všetky vyššie spomenuté postrehy zatienila hneď po prevzatí vozidla naša zvedavosť ako si bude „benzínová ikona“ ktorou Honda Civic určite je, rozumieť s turbodieslom pod prednou kapotou. Jedným z najväčších benefitov motorizácie 1,6 i-DTEC je kultivovanosť a úspornosť. Napriek tomu si dovolím tvrdiť že testovaný aj turbodiesel je nositeľom typických génov značky Honda. Páči sa mi predovšetkým jeho prejav so spolu s otáčkami narastajúcim výkonom a tým pádom aj zážitkom z jazdy.
Samozrejme toto všetko platí v zmysle efektivity a v rámci pásma racionálne využívaných otáčok. Vznetový agregát je ale predovšetkým zaujímavou alternatívou k základnému 3-valcu 1,0 VTEC Turbo, pre tých ktorí majú väčší nájazd resp. jazdia väčšinu času mimo mesto a po diaľnici. Naša priemerná spotreba paliva sa na konci testu ustálila na priemere 4,8 litra/100 km. V reáli sme sa síce nepriblížili hodnote 3,5 litra/100 km ktoré sľubuje výrobca. No i tak považujem dosiahnutý priemer za veľmi slušný.
Oproti štandardnému režimu je k dispozícii ešte aj pre značku Honda tradičný úsporný režim Econ. Pri testovanom turbodiesli sa mi ale subjektívne reakcie na plyn aj pri aktivovaní „úsporného“ režimu nezdali zásadne iné resp. priveľmi otupené. Veľké rozdiely pri zmene režimov sme nezaznamenali ani pri spotrebe paliva.
Motor si zároveň veľmi dobre rozumie so 6-st. mechanickou prevodovkou. Prvé prevody sú primerane krátke. Z poza volantu Civic aj preto ponúka pocitovo solídnu jazdnú dynamiku. Prijemným benefitom je neposlednom rade aj zvukový prejav turbodiesla. Pri bežnej jazde je kabína od motorového priestoru veľmi dobre odhlučnená. Zároveň ale platí že pri vyšších otáčkach nie je zvuk motora „otravný“ pripadne neprirodzený, tak ako je tomu u niektorých konkurentov.
Pri diaľničným tempom sa vo všeobecnosti prejavila veľmi dobre zvládnutá aerodynamika modelu Civic. Hluk resp. odpor obtekajúceho zvuku nevyrušuje ani pri vysokej rýchlosti. Prekvapili ma v tomto smere predovšetkým pocitovo veľké spätné zrkadlá, ktoré rovnako nemajú vplyv na akustickú pohodu interiéru. V konečnom dôsledku tak do kabíny prúdi najviac hluku od podvozka, konkrétne od odvaľujúcich sa kolies.
Podvozok modelu Civic predstavuje samostatnú kapitolu. Na horšom povrchu alebo pri svižnejšom tempe je jednoznačne cítiť istota spojená s precíznym držaním stopy, pod čo sa podpísalo predovšetkým spomínané nezávisle zavesenie všetkých kolies. Pôžitok predstavuje aj manévrovanie s volantom.
Riadenie je aj v tomto prípade príjemne strmé, dalo by sa povedať až športové. Ani naftový motor o objeme 1,6 litra pritom nie je z poza volantu nijako zvlášť ťažký. Na moje prekvapenie sa v tomto prípade aj prirodzená nedotáčavosť dostavuje neskôr ako by to vodič čakal. Pruženie a tlmiče zvládajú bez problémom spracovať bežné a mierne nerovnosti našich ciest.
Ak však kolesom trafíte vyslovene veľkú nerovnosť následný „rana“ sa prenáša aj do karosérie. Za najväčším nedostatok testovanej verzie vo výbave Elegance považujem „len“ halogénové hlavné svetla. Teda nieže by v noci svietili vyslovene zle. No v porovnaní s LED riešením ktoré môže rovnaký Civic tak isto mať, je ich svetelný účinok jednoducho citeľne slabší.
Aj testovaný Civic mal na palube široké spektrum moderných jazdných asistentov. Pochváliť musím predovšetkým dobre fungujúci adaptívny tempmat, ktorý si na moje prekvapenie veľmi dobre rozumie aj s manuálnou prevodovkou, čo predsa len nie je príliš častým javom. Systém varujúci pred nárazom je aj v tomto prípade nastavený pomerne citlivo. Z času na čas sa preto môže rozblikať varovná „kontrolka“, aj v situáciách keď má vodič vozidlo plne pod kontrolou.
A náš celkový dojem?
Honda Civic funguje veľmi dobre aj s turbodieslom pod kapotou. Testovaný agregát ponuku motorov nielen že obohatil ale zároveň ponúka aj zaujímavú alternatívu predovšetkým k benzínovému 3-valcu. Honda Civic 1,6 i-DTEC nie je síce vyslovene žiadnym trhačom asfaltu, no na druhej strane si za svoje služby, ako aj za stále viac ako akceptovateľnú jazdnú dynamiku nepýta ani príliš veľa paliva. A práve to dokážu v dnešnej dobe mnohí z nás oceniť.
Plusy
- Jazdné vlastnosti
- Úsporný motor
- Priestranný interiér
Mínusy
- Výkon svetiel
- Komplikované rozhranie infotaimentu
Informácie o vozidle
Model | Honda Civic 1,6 i-DTEC Elegance |
Motor | diesel |
Pohon | predný |
Počet valcov | 4 |
Výkon kW / koní | 88 / 120 |
Krútiaci moment Nm | 300 |
Pohotovostná hmotnosť | 1358 – 1478 kg |
Maximálna rýchlosť | 201 km/h |
Zrýchlenie z 0 na 100 | 9,8 – 10,2 s |
Prevodovka | manuálna |
Počet stupňov | 6 |
Kombinovaná spotreba podľa výrobcu | 3,5 l / 100 km |
Spotreba počas testu | 4,8 l / 100 km |
Pneumatiky | Continental PremiumContact 6 |
Výbava – Cena
- Honda Civic 1,6 i-DTEC Elegance (testovaný model) – od 21 990 €
- Honda Civic 1,0 VTEC S – od 16 990 €
Odkaz na konfigurátor: http://www.honda.sk/cars/new/civic-5-door/overview.html#configurator/hub