Honda Jazz je v rámci svojho segmentu malých automobilov tak trochu ojedinelým a zároveň veľmi originálnym zjavom. Model, ktorého označenie je inšpirované unikátnym hudobným štýlom, vo svojej pôvodnej verzii debutoval už v roku 2001.Aj napriek kompaktným vonkajším rozmerom vyniká táto Honda nad priamou konkurenciou okrem iného aj konceptom až nečakane priestranného interiéru, ktorý bol inšpirovaný MPV filozofiou. Aktuálne má japonský gigant v ponuke už štvrtú generáciu modelu Jazz. Tá bola oficiálne predstavená v závere roka 2019. Nový model, okrem konceptu priestranného interiéru, reaguje aj na výzvy aktuálnej doby. Ešte vyššiu bezpečnosti, spojenú s medzigeneračne výrazne tuhšou karosériou, novinka dopĺňa vyspelými asistenčnými systémami Honda Sensing. Zároveň ide o prvý európsky model značky, ktorý dostal úplne nové a veľmi moderné multimediálne rozhranie.
Nový Jazz sa zároveň logicky musel prispôsobiť taktiež prísnej európskej emisnej politike. Honda sa vo všeobecnosti vždy radila medzi automobilových vizionárom. Japoncom nie je ľahostajné životné prostredie. Najnovším výsledkom konštrukcie pohonných jednotiek s prívlastkom Earth Dreams Technology sú pokrokové motorizácie e:HEV. Tie sú zároveň aj symbolom európskej budúcnosti automobilky. Po obľúbenom SUV modeli CR-V sa elektrifikovaná motorizácia e:HEV stáva štandardom aj pri novej generácii modelu Jazz.
Hybridná sústava pri testovanom modeli pozostáva z objemovo menšieho atmosférického benzínového 4-valca 1,5 i-VTEC, skombinovaného s elektrickou sústavou a maximálnym výkonom 109 koní. Fígeľ je v tom, že hybridný pohon značky Honda má bližšie k elektromobilom ako ku konvenčnému pohonu. Spaľovací motor tu slúži predovšetkým ako generátor elektrickej energie. Samotný automobil poháňa vo väčšine situácií výkonný elektromotor!
Na dopyt doby reaguje nová Honda Jazz aj na poli svojich karosárskych verzií. Základný model po prvý krát v histórii rozšíril testovaný ekvivalent s prívlastkom Crosstar. Módny i dobrodružne ladený Jazz ponúka okrem pozmeneného dizajnu aj lepšiu ochranu karosérie, skombinovanú v porovnaní so základným modelom s o 16 mm vyššou svetlosťou podvozka.
Pri našom druhom rande s modelom Jazz Crosstar sme sa zamerali viac na kreatívnu stránku. Slovenský importér značky Honda vyhlásil medzi redakciami súťaž o čo najkreatívnejší prístup v podobe prepraveného nákladu, ktorý sa do modelu Jazz Crosstar reálne zmesti. Druhá súťažná disciplína spočívala v dosiahnutí čo najnižšej spotreby paliva na hodnovernom kilometrovom úseku.
A ako to už v takýchto prípadoch býva pravidlom, spolu s kolegom Patrikom sme mali množstvo plánov, čo v testovanom modeli reálne odvezieme. Vytypované sme i naše „tajné“ cestné úseky, kde by bolo možné zaútočiť čo najnižšiu spotrebu paliva.
Nakoniec bolo ale všetko trochu inak. V podvečer jedného z prvých testovacích dni znenazdajky pípne MMS správa od Patrika.
Sychravý decembroví deň sa prakticky celý niesol v znamení chladného a daždivého počasia. Na prvý pohľad nenápadný výtlk na ceste, ktorý Patrik trafil predným kolesom, zapríčinil „unikátny“ a okamžitý defekt v podobe prerazenia bočnice pneumatiky. S takouto trhlinou si štandardne dodávaná lepiaca (opravná) sada podľa očakávania neporadila. Vo výsledku sme tak chtiac/nechtiac otestovali aj asistenčné služby. Jazz Crosstar putoval na odťahovke do najbližšieho autorizovaného servisu značky Honda. Daný rozmer pneumatiky – 185/60 R16 ale nebol v tom čase na sklade, takže sme si museli počkať až na príchod objednanej náhrady.
Po niekoľkých dňoch bola Honda Jazz Crosstar opäť v hre. Patrik už pre krátkosť času mierne upustil od pôvodných kreatívnych nápadov a malú/veľkú Hondu používal to na čo potreboval. V tejto súvislosti vyznieva vtipne prvotné zdesenie asistenta z elektropredajne, keď uvidel do akého (na prvý pohľad) malého auta, má pomôcť naložiť televízor s uhlopriečkou 58 palcov. Honda Jazz Crosstar, v konfigurácii so sklopenými zadnými kúzelnými sedačkami, ale aj tento náklad „zhltla“ úplne s prehľadom.
A čo spotreba paliva? Tu sme z pôvodných 5,6 l/100 km postupne stiahli na konečných 5,3 l/100 km. Pri ďalších dňoch jazdenia a zvykania si na Crossar by priemer s určitosťou ešte o niečo klesol. Nameraný parameter tu ale aj napriek tomu, s prihliadnutím zimne pneumatiky a chladné počasie považujeme vo finále za veľmi dobrý výsledok.
Peter Hlačik
Foto: Patrik Grečmal
