Zásadné legislatívne zmeny spolu s politickými rozhodnutiami a tým súvisiacimi ekologickými aktívami nútia automobilky investovať obrovské množstvo prostriedkov nielen do vývoja vozidiel s alternatívnymi pohonmi ale aj do úprav, resp. modifikácie už existujúcej palety konvenčných pohonných jednotiek.
Prakticky všetci významní výrobcovia sa dnes v značnej miere začínajú orientovať na vývoj vozidiel s elektrickým pohonom. Niektoré značky, ako napríklad Toyota alebo Hyundai okrem toho veria aj palivovým článkom a vodíkovému pohonu. Ako zmysluplná alternatíva sa v súčasnosti javia aj hybridy. Obrovské množstvo nových modelov, ktoré parkujú v našej redakčnej garáží už dnes ponúkajú určitý stupeň hybridného pohonu. Okrem klasických samo-dobíjacích hybridov, medzi ktorými je lídrom Toyota, poznáme už tzv. Plug-In Hybridy. Tie je možné dobíjať prostredníctvom elektrickej siete. A následne niekoľko desiatok kilometrov dokážu absolvovať na elektrickú energiu. Podobný typ vozidiel má dnes v ponuke napr. BMW, Hyundai-Kia, Mitsubishi a mnohí ďalší.
Najjednoduchšiu formu hybridného pohonu predstavuje tzv. mild hybrid. V tomto prípade elektrická sústava nedokáže poháňať priamo vozidlo, no elektrická energia napomáha pri zrýchlení, čím sa v princípe znižuje spotreba paliva. Túto technológiu využíva napríklad Audi, Suzuki alebo Mazda. V budúcnosti očakávame nasadenie mild hybridnej technológie do väčšiny spaľovacích motorizácii.
Ako sú na tom konvenčné motorizácie?
Napriek ekologickému tlaku sa zdá, že posledné slovo nateraz našťastie nepovedali ani zážihové, resp. benzínové motorizácie. O niečo komplikovanejšia situácia panuje pri vznetových, teda dieselových motoroch. Pritom ešte v prvej dekáde nového milénia zaznamenala táto technológia obrovský boom a expanziu!
Pomyselným klincom do rakvy pre naftové motory bola aféra koncernu Volkswagen, notoricky známa ako „Dieselgate“. Prevalenie sa tohto škandálu predstavovalo určitý bod zlomu. Mnohé automobilky presunuli vznetové pohonné jednotky na druhu koľaj. Typickým príkladom sú v tomto smere predovšetkým japonské značky ako Toyota, Honda, Subaru, Suzuki…
Okrem automobiliek zaznamenal prudkú zmenu nálady aj trh, reprezentovaný dopytom zo strany samotných zákazníkov. Úspech elektromobilov, vzhľadom na ich vyššiu obstarávaciu cenu a stále obmedzený dojazd, je vo väčšine krajín sveta odkázaný na štátne dotácie. S odmyslením si tejto skupiny zákazníkov sa väčšina ľudí hladných po kúpe nového automobilu preferenčne preorientovala na benzínový pohon.
Významnú rolu v neprospech predaja naftových automobilov zaznamenala aj iniciatíva mnohých miest a samospráv, ktoré legislatívne obmedzili vstup „starších dieslov“ na svoje územie. Dnes, s odstupom času, začínajú prenikať na svetlo sveta prvé relevantné štúdie, ktoré sa zaoberajú dôsledkami spomínaného nariadenia. Ako príklad použime momentálne najväčší európsky automobilový trh, ktorým je Nemecko.
Zákaz dieslov v mestách kvalitu ovzdušia nezlepšil!
Podľa výskumu vedcov z nemeckého centra pre automobilový výskum (CAR) v spolupráci s univerzitou Duiburg-Essen neprinášajú obmedzenia týkajúce sa zákazu vjazdu starších naftových vozidiel do konkrétnych miest prakticky žiadne výsledky. Ich tvrdenia dokumentuje výskum, pomocou ktorého dlhodobo sledovali znečistenie ovzdušia v nemeckých mestách. Zistenia z neho sú v priamom rozpore s tvrdeniami fanatických ekológov a parlamentu, ktorí stáli za spomínaným zákazom vjazdu.
Počas výskumu sa okrem iných emisií zamerali predovšetkým na oxidy dusíka, ktoré spôsobili aj veľmi známu kauzu Dieselgate.
Výsledky meraní:
Mesto koncentrácia NOX na m3 podiel naftových vozidiel Euro1 euro Euro5
Stuttgart 71 mg 16%
Kolín nad Rýnom 59 mg 17,9 %
Hamburg 55 mg 18,5 %
Lübeck 23 mg 33 %
Zo spomínaných výsledkov meraní je viac ako zrejmé, že vyšší podiel starých naftových áut nemá žiaden vplyv na vyprodukované emisie oxidu dusíka vo vybraných mestách. Váhu spomínaným výsledkom týchto meraní dodáva Nemecká Akadémia vied Leopoldina, ktorá tieto tvrdenia podporila.
Peter Hlačik