Automobilka Škoda oslavuje už 125. výročie od svojho založenia. Vo veľmi bohatej histórii tohto výrobcu zohrávali vždy dôležitú úlohu priestranné modely typu kombi. Koniec koncov aj aktuálnu novinku, doslova ešte horúcu „Oktávku“, si väčšina z nás vybaví práve ako kombi s obrovským batožinovým priestorom.
V našom príbehu sa vrátime v čase o viac ako 50 rokov do minulosti. Vedenie automobilky Škoda sa v tých časoch intenzívne zamýšľalo nad adekvátnou náhradnou pôvodného modelu Octavia, ktorý, samozrejme, existoval aj v praktickom prevedení kombi. Z prvého modelu Octavia vyrábaného v Kvasinách, sa vyrobilo celkovo 54 086 kusov. O úspechu a obľube daného modelu napovedá aj fakt, že napríklad v roku 1966 bolo exportovaných do zahraničia až 72 % zo všetkých vyrobených kombi.
O slovo sa hlási Mladá Boleslav
Jeden z historicky najvýznamnejších míľnikov značky ŠKODA predstavuje výstavba nového a moderného závodu v Mladej Boleslavi. Na výrobných linkách tu vznikal zároveň aj úplne nový model. Áno, reč je o legendárnej „embéčke“, teda o notoricky známej Škode 1000 MB. Skrátka MB v názve odkazuje práve na výrobný závod v Mladej Boleslavi. Aj keď sa to dnes môže zdať akokoľvek úsmevné, dobová novinka s okrídleným šípom v znaku patrila v polovici 60. rokov k svetovo najmodernejším vozidlám vo svojej triede. Škodovka v tej dobe stavila na modernú koncepciu „všetko vzadu“. V praxi to znamenalo prechod od konštrukcie automobilov so samostatným podvozkom a rámom k progresívnej samonosnej karosérii. Upustilo sa taktiež od klasickej koncepcie s motorom vpredu a pohonom zadných kolies, ktorým sa vyznačoval pôvodný model Octavia.
Prvý sériový sedan 1000 MB opustil výrobné linky závodu v Mladej Boleslavi v apríli 1964. Okrem tohto suverénne najpočetnejšieho typu karosérie vznikal na identických výrobných linkách v malých sériách dnes mimoriadne vzácny dvojdverový „tudor“, Škoda 1000/1100 MBX. Pôvodne sa počítalo aj s existenciou exkluzívneho kabrioletu. Ten sa ale sériovej podoby nedočkal. Pod jeho zánik sa podpísala „krútiaca“ sa karoséria. A čo prakticky karosársky variant typu kombi?
„Hajaja“ na scéne
Tu niekde sa začína príbeh unikátneho prototypu, teda modelu s označením typ 990 „Hajaja“. Reálne funkčný predsériový model vznikol v roku 1963 v jedinom exemplári. Najväčší konštrukčný problém predstavovalo podľa očakávania umiestnenie motora pod podlahou batožinového priestoru. Riešením bolo uloženie radového štvorvalca úplne naležato, s hlavou valcov v ľavej časti. Práve táto koncepcia sa podpísala pod vznik prezývky „Hajaja“, odvodenej od dobového seriálu československých rozhlasových rozprávok na dobrú noc. Vpravo od pohonnej jednotky sa ocitol vodný chladič.
Úložný priestor bol prístupný prostredníctvom výklopných dverí. V kombi dlhom 4150 mm bolo možné bez problémov prepravovať predmety dlhé až 1,6 metra. Rázvor 2400 mm zodpovedal štandardnému sedanu. Poloha motora za zadnou poháňanou nápravou umožnila vytvoriť vpredu ďalší batožinový priestor. Ten plnil zároveň aj funkciu „deformačnej“ zóny. Z úžitkovej hmotnosti 380 kg zostávalo po odpočítaní štyroch osôb po 75 kg na náklad len 80 kg. Z pohotovostnej hmotnosti cca 800 kg pripadalo na zadnú nápravu až 61 %. Z reálnej skúšobnej prevádzky vyplynula akceptovateľná spotreba paliva na úrovni 7,6 l na 100 km pri priemernej rýchlosti 74 km/h. So štvorvalcom s objemom 988 cm3 a výkonom 42 koní sa „Hajaja“ rozbehla na maximálnu rýchlosť 115 km/h. Pozitívne bola hodnotená vzdušnosť interiéru, ako aj veľkorysý objem dvoch úložných priestorov. K nevýhodám patrila jednoznačne komplikovaná zástavba motora pod ložnú plochu kufra, ktorá výrazne obmedzovala servisnú prístupnosť. Medzi ďalšie problémy patrilo aj samotné chladenie štvorvalca v stiesnenom priestore. Aj preto nakoniec padlo finálne rozhodnutie, ktoré toto kombi do sériovej výroby neposlalo.
Jediný vyrobený prototyp kombi ŠKODA typ 990 „Hajaja“ je dodnes súčasťou expozície ŠKODA Múzea v Mladej Boleslavi.
Zdroj: Škoda
